Táto webová stránka používa súbory cookie, aby ste pri jej návšteve mali čo najlepší zážitok. Pre viac informácií si prečítajte naše zásady ochrany osobných údajov. Ak si želáte akceptovať použitie nepodstatných súborov cookie, kliknite na tlačidlo "Súhlasím"
Pôvodný článok publikovaný 26.12.2024
Kľúčové slová: pasívny dom, dom A0, tepelné čerpadlo, MPT Merná potreba tepla
Článok nebol aktualizovaný
Na začiatku chcem napísať len z dôvodu vysvetlenia, aby nedošlo k omylu, že ja sa zaoberám dizajnom len okrajovo. Nie som dizajnér ani architekt, ale len človek, ktorý má rád krásne veci a snaží sa hľadať znaky, ktoré robia veci peknými, a preto nakoniec niekedy viem niečo dizajnovo zladiť, ale nepoznám žiadne sofistikované zásady platiace pre dizajn. Ja sa v prvom rade sústredím na naprojektovanie skutočne pasívneho domu.
Projektovanie a dizajn pasívneho domu
Mám však okolo seba tím dizajnérov, architektov a dokonca poznám aj pár sochárov a maliarov. A s nimi diskutujem a snažím sa nasávať čo najviac od nich. No konečné rozhodnutie, pokiaľ ide o dizajn, nechávam nakoniec aj tak na nich. Prax je ale taká, že hlavne kvôli cene zvyčajne s klientom navrhnem základný dizajn domu aj tak ja, ale len nahrubo, a klient, ak chce dom potom dizajnovo upraviť tak, aby bol krajší, tak mu odporučím dizajnéra/architekta. Ak to využije, tak využije, ak nie, tak nie. Je to na ňom a na jeho finančných možnostiach.
Mňa zaujíma najmä technická stránka domu a potom súvislosti pôdorysu s konštrukciami, samotná výstavba pasívneho domu a nastavenie parametrov existujúcich technológií, ak sú, a zariadení. Avšak to neznamená, že som nestaval nikdy aj vyslovene pekné domy. Niekedy sa nám s klientami podarí vyslovene pekný dizajn a ľudia už potom za dizajnérom/architektom nejdú, lebo sa im páči to, čo sme spolu urobili. Predsa len dizajnér/architekt nestojí 5 korún, ale často sa hýbeme aj v tisícoch eur (podľa rozsahu).
Tým chcem len povedať, že dizajn si u mojich pasívnych stavieb netreba všímať v súvislosti s tým, čím sa zaoberám, lebo to nie je moja oblasť záujmu a nie je to ani moja odbornosť. Hovorím to preto, že ľudia chcú nejaké referencie, a keďže viem, že človek reaguje na dizajn, tak to nie je tá referencia, ktorou by som sa chcel chváliť. Ľudia čítajú rôzne články na webe, ktoré sa zaoberajú tzv. Pasívnymi domami, ale keďže ako laici nerozumejú technike, tak nakoniec reagujú aj tak z väčšej časti na ten dizajn. Toto si firmy uvedomujú a preto sa až tak netrápia technickou stránkou z hľadiska inovácií, ale skôr sa zameriavajú na dizajn, lebo dizajn predáva.
Toto nie je moja parketa. Ja sa zameriavam v návrhu pasívnych domov hlavne na:
technickú stránku
termodynamiku
a teda na životnosť stavby
spotrebu energií celkovo
pasívne riešenia, teda bez nutnosti aktívneho zdroja energie
ale tiež sa zameriavam
na samotnú výstavbu a dodržanie správnych postupov
zariadenie stavby rôznymi zariadeniami od kúrenia až po mikrovlnku
až po nastavenie parametrov technológií, ak ich stavba obsahuje.
V žiadnom prípade sa nevenujem stavbám, ktoré by využívali takzvané „staré osvedčené riešenia“, kde je nutné potom dom prepchať tepelnými čerpadlami, fotovoltikou, prípadne inými zázrakmi vedy a techniky, čo spôsobí, že podľa litery zákona/normy STN/ je stavba síce zaradená do triedy A0, ale nejde o pasívny dom z podstaty veci. Mojím výslovným záujmom je navrhovať PASÍVNE DOMY tak, aby využívali čo najviac pasívnych riešení. A preto celú svoju činnosť venujem hľadaniu pasívnych princípov, ktorých je v prírode veľa, len ich treba odhaliť. Hľadať sa dá aj v minulosti a učiť sa od našich predkov, prípadne aj od zvierat. Ale o tom nie je tento príspevok.
Toto všetko, čo som vyššie napísal, však bežný klient nevie rozlíšiť, lebo nie je odborník a verí tímu inžinierov, ktorí mu povedia, že mu navrhnú pasívny dom. Nakoniec nie je dôvod im neveriť, keďže majú potrebné vzdelanie, certifikáty a samozrejme aj svoje výsledky. Bežný človek dnes aj tak nemá možnosť obsiahnuť všetky technické nuansy a preto sa musí spoliehať iba na odbornosť tímu, ktorí mu stavbu projektuje, a potom sa musí spoľahnúť na mašinériu, ktorá má za cieľ to, aby aj výstavba bola vykonaná správne. Zákon na to určil stavebné dozory, stavebný úrad a iné.
Ak chce však človek nájsť správny tím, tak jediné, čo dokáže zhodnotiť, je v konečnom dôsledku výsledok ich práce. Ja si myslím, že by mal človek hodnotiť toto:
dizajn, vzhľad stavby
cena stavby
spotreba energií
množstvo technológií, ktoré sa môžu časom pokaziť. To súvisí s peniazmi do budúcna
a životnosť stavby, čo zase súvisí s peniazmi do budúcna
Ľudia, ktorí ma poznajú, vedia, že vždy vravím, že ja nemám názor, lebo v stavebnej fyzike názor neexistuje, sú len čísla a fakty, ale teraz napíšem svoj názor. Môj názor v tejto súvislosti je taký, že:
dizajn je nakoniec najpodstatnejší a netreba sa ho vzdať! Lebo na dom sa bude človek pozerať celý život. Dizajn však nie je prejavom kvality technických riešení, ale je to výsledkom umeleckého cítenia architekta. Toto sa nedá naučiť, to musí človek v sebe mať. A keďže ja to v sebe nemám, tak sa snažím využívať architektov, ktorých však ľudia z dôvodu ceny nevyužívajú často. Dúfam, že sa to zmení.
cena stavby má byť čo najnižšia. Čo sa dá dosiahnuť iba tak, že sa využíva fyzika na maximum. Moje pozorovania mi ukazujú, že bežné stavby sú v priemere predražené o asi 300 €/m2 podlahovej plochy vplyvom nedomyslenia niektorých vecí.
spotreba energie na kúrenie a chladenie by mala byť približne nulová a malo by to byť možné dosiahnuť výlučne pasívnym spôsobom, keďže Slovensko sa nachádza v miernom podnebnom pásme. Spotrebu na ohrev TUV je tiež možné znížiť aj o viac ako 30 % pasívnym spôsobom.
Ak stavba nedokáže mať v dnešnej dobe nízku spotrebu energie bez použitia technológií, tak ide o fyzikálne zlý návrh stavby, a takmer vždy je stavba predražená.
technológie v rodinnom dome nie sú v miernom podnebnom pásme nutné. Samozrejme bez vetrania sa nezaobíde, čiže rekuperácia je vhodná. Ale chladenie, vykurovacia sústava, fotovoltika a podobné veci nie sú na Slovensku nutné. Možno v Škandinávii. Ak však stavba potrebuje nutné technológie, aby fungovala, tak ide o fyzikálne najhoršiu variantu. Čo je dôsledok zlého návrhu stavby.
životnosť rodinného domu norma určuje na najmenej 80 rokov, a takúto životnosť treba určite zachovať. Tým som myslel to, že za 80 rokov nie je nutná rekonštrukcia, ale len drobné opravy, ktoré je schopný zvládnuť majiteľ domu sám. Samozrejme, viem, že dnes sa budú stavať domy aj na 20, 30 či 50 rokov, lebo je to biznis, ale technicky to možné je. Stavby sa dajú robiť veľmi kvalitne, keď je cieľom predovšetkým kvalita.
Avšak musím napísať, že ja domy na 30 rokov nestaviam, lebo to je proti môjmu presvedčeniu a proti môjmu svedomiu. Ak to má byť inak, radšej to nebudem robiť vôbec.
Na záver napíšem len toľko, že môj záujem je robiť pasívne stavby lacno, kvalitne a s ohľadom na nízke prevádzkové náklady, lebo dnešná doba a vedomosti, ktoré máme, to umožňujú. Toto je ale možné iba vtedy, keď sa do návrhu domu zapojí samotná fyzika, a to sa dá robiť rôznymi spôsobmi, ktoré sú veľmi jednoduché a veľmi účinné, len sa musia rešpektovať fyzikálne zákony a normy. A preto sa snažím do návrhu pasívneho domu vnášať fyzikálne princípy.