KRIVOSIK PASSIVE HOUSE CONCEPT

ČLÁNKY O PASÍVNYCH DOMOCH

Autor : René Krivošík

Paropriepustnosť

Večná téma laikov klamaných predajcami!

Prečo predajcovia s touto témou tak radi narábajú? Pravdepodobne preto že oni sami tomu absolútne nerozumejú a vedia, že kupujúci sa v tom vyznajú ešte menej ako oni. A aby ste už navždy vedeli viac ako oni, prečítajte si tento článok.

Ľudia sú vždy pripravení uveriť, že existuje pokrok. Pokiaľ ide o technické zlepšenia či vynálezy, zamieňajú si často pokrok so zázrakom. A tak im nie je zaťažko nechať sa dobehnúť reklamnými slovnými spojeniami, ktoré znejú tak záhadne a zároveň učene až vedecky, že ich považujú ihneď za pravdivé bez dostatočnej analýzy. Vôbec im nevadí, že danej problematike vlastne nerozumejú. Pri výbere materiálu už potom rozhoduje len číselná hodnota, ktorá je k tomuto pojmu a teda aj produktu priradená. A tak pochopiteľne chcú pre svoju stavbu to „najlepšie číslo“ záhadnej hodnoty materiálu a sú zaň ochotní niečo aj priplatiť.

V tomto krátkom článku sa pozrieme na problematiku okolo vodnej pary. Rozoberieme jav PAROTRSNOSTI a DIFUZNOSTI stavby.

Každý z nás niekedy v živote videl stúpať vodnú paru, napríklad z hrnca. A väčšina asi videla aj to, ako sa z vysokého komína uvoľňuje para a stúpa nahor čím vznikajú biele oblaky. Teda každý videl najmenej raz v živote, že para vie bez najmenších problémov prejsť samovoľne aj stovky metrov vzduchu.

Na jej ceste, napríklad z komína musí prejsť nejakú dráhu. V každom ročnom období prejde za iný čas. No nakoniec prejde, je to len otázka času. A toto bude v ďalšom vysvetlení doležíte!

Nebudem vysvetľovať úplne všetky relevantné faktory, ale zhrniem všetko do pár faktov, ktoré sme zistili v laboratóriách.

Ak má nejaký materiál pre paru odpor ako najmenej 300m vzduchu, tak ho začíname považovať za parotesný materiál. Tých 300m je len spodná hranica, ale para cez takýto materiál stále viac menej prejde. Preto sme vyvinuli materiály ktoré majú takú parotesnosť ako 2600m (parozábrana Dupont Tyvek Air Guard). Existujú však aj materiály, ktoré majú skoro nekonečný odpor pre paru, ako napríklad sklo.

Tu by som ukončil časť o paropriepustnosti: pre účely stavebníctva je parotesný materiál taký, ktorý je ekvivalentom hrúbky vzduchu povedzme 1500m (priemerná hodnota).

A teraz prejdime k bežným stavebným materiálom:

– Vata je ekvivalentom vzduchu. Čiže 10cm vaty je ako 10cm vzduchu. Na tento ekvivalent sme vymysleli súčiniteľ difúzneho odporu μ a pre vatu ma teda hodnotu 1 lebo je so vzduchom v pomere 1:1.

– parozábrany majú v sebe hliníkové fólie tenké 0,01mm (okolo nich je ešte plastová fólia) a majú pre vzduch odpor 2000m. Aký je potom ich súčiniteľ μ? V tomto prípade presne 2000:0,01=200.000 

Všimnite si, že vata ma μ=1 a táto parozábrana má μ=200.000. Číže parozábrana má 200.000 krát väčší odpor pre vodnú paru ako vata. (Len pre informáciu, bežný igelit, je na tom asi 100-1000x horší ako parozábrana. Je teda úplne logické že vodnú paru hravo prepusti….)

– Teraz sa pozrime napríklad na tehly. Tie majú skoro všetky, spolu s betónom μ≈10, a to aj pórovitý Ytong. Teda, tehly a betón majú pre paru asi len 10x väčší odpor ako vzduch. Ale pripomeniem že parozábrana má 100.000x väčší odpor. Ale čo je 10 ku 200.000? Takmer nič. Pri tejto úvahe, sa potom javí pomer tehly 10 ku vate 1 ako takmer to iste.

A ono to tak aj je. Tehla o hrúbke napríklad 30cm má teda pre vodnú paru taký odpor ako 3m vzduchu. Myslite si, že 3m vzduchu je pre vodnú paru nejaký odpor? Že para neprejde bez problémov 3m vzduchu? Samozrejme, prejde. Čiže tehla nepredstavuje pre paru takmer „žiadny“ odpor.

– klasický polystyrén má hodnotu μ cca 15-25. 10cm polystyrénu predstavuje pre paru odpor ako 1,5-2,5m vzduchu. Je to zase veľmi malý odpor pre vodnú paru.

– a teraz sa pozrime na tento materiál na obrazku – Baumit Open Plus. Predajca hovorí, že je to neskutočná až sci fi dobra vec. Avšak faktor difúzneho odporu má μ = 10. No bežný polystyrén asi 15-25. Keď tento rozdiel vidí[S1] [S2] [S3] [S4]  laik alebo projektant laik, povedia si: „fíha, veď to je o viac ako polovicu menej!!! To je sila!!!! On ale stále prepúšťa paru 10x horšie ako vzduch ale súčasne 20.000x lepšie ako naša parozábrana.

Ak teda 10cm tohoto polystyrénu predstavuje pre paru odpor ako 1m vzduchu. A 1m bežného EPS ma ekvivalent vzduchu 11,5-2,5m Čiže zase takmer nič aj keď súhlasím s tým že je to o 150-250% lepšie ako pre obyčajný polystyrén. Alebo je to podobné, ako keď idete autom na dovolenku do Chorvátska +-1000km a budete pred kamarátom frajeriť, že vy to máte bližšie, lebo bývate o 1km bližšie ku Chorvátsku ako on….

Pri extrémne, ale naozaj extrémne paropriepustnýchch stavbách (ktoré na Slovensku však nikto nestavia), by sme sa mohli hádať o tom, že vata je na tom lepšie ako polystyrén. Ale v reálnom svete, kde stena má odpor voči pare ekvivalentný asi 3m vzduchu, omietka další 1m vzduchu, a polystyrén ekvivalent 2m vzduchu, čo je spolu 3+1+2=6m, je už naozaj úplne jedno že s vatou sme to znížili zo 6m na 5m. Vodná para ani nespozoruje, že sme na fasádu dali namiesto vaty polystyrén . 

Z vyššie uvedeného nám vyplýva, že či používame na stene vatu, polystyrén, betón, tehlu, ytong atď (okrem parozábrany), tak pre vodnú paru budú hodnotovo odporom vždy iným. Ale v realite to pre paru odpor nie je až tak veľký, aby sme museli hľadať a utrácať za za scifi materiály, lebo stenou vodná para vždy prejde bez najmenších problémov. Vždy do potrvá istý čas. Avšak tento čas je takmer vždy dlhší, ako rýchlosť s akou vodná para v dome vzniká. A toto je podstatne!

Potreba vetrania a ako je to so škárami.

Vyplýva z toho logicky, že interiér musíme vždy vetrať. Vždy. U niektorých domov menej a tých utesnenejších, lepenie postavených, treba vetrať viac.

Čím je dom horšie utesnený, tým menej treba vetrať ventilátorom v stene (rekuperáciou), pretože vzniknutá para v interiéri unikne z domu medzerami a škárami. Keby sme spočítali plochy všetkých škár v dome, často by nám vznikla plocha malého okna. Na prvý pohľad by sme mohli povedať, že škáry v stenách a konštrukcii sú teda výhodou.

Nie, nie sú! Naopak nám cez tieto plochy prúdi do domu chladný vzduch ktorý musíme zohrievať. A ak vonku fúka silnejší vietor (s tlakom napríklad 50Pa), tak sa nám v takomto neutesnenom dome môže vymeniť aj 500-1000m3 vzduchu. A ak je vonku teplota napr., -10⁰C, tak strácame každú hodinu teplo v hodnote 4-8kWh. To môže teda za jednu vykurovaciu sezónu predstavovať kľudne 3000-8000kWh, za predpokladu, že by denne fúkalo 100 dni a 10h denne. Pripomeňme si, že na Slovensku môže vykurovacia sezóna trvať 230-290dni, a fúka prevažne v tomto období.

Okrem strát tepla sú škáry dôvodom vzniku kondenzácií ochladených plôch vedením, čím vytvárajú priaznivé podmienky na vznik plesní.  

Dom však nie je cez škáry priepustný len jedným smerom. A tu je problém pary vnikajúceho do domu. Máme viacero situácií: V prípade vysokej vlhkosti vzduchu v exteriéri, vodná para sa bude tisnúť dnu a to bez ohľadu na to, či je chladnejšie vonku alebo vnútri. Vodná para sa vyberie cez stenu do domu a vtedy tam môže uviaznuť a zničiť celú stenu.

Ďalšou situáciou je veľký rozdiel vnútornej a vonkajšej teploty, ktorý urýchľuje priestupnosť pary:  Tak napríklad 23⁰C  a -17⁰C. Para pôjde rýchlejšie ako pri 23⁰ a 13⁰C.

Obe tieto situácie na Slovensku vznikajú.  Na Slovensku je teda dobré postaviť si  dom čo najmenej difúzny, teda ako hovoria neznali veci – dom difúzne uzavretý efektívne vetrať (oknami, rekuperáciou). Vyhneme sa tak zbytočným problémom so životnosťou stavby a nezdravým prostredím. Budeme mať dom s najnižšími tepelne stratami a bez plesní. A zjednodušene povedané, budeme na dobrej ceste k pasívnemu bývaniu.

Záverom len toľko že domy treba vetrať. Spoliehať sa na nejaké zázračne paropriepustné materiály môže domu na Slovensku uškodiť.

Kontakt a fakturačné údaje

Pýtajte sa na čo chcete alebo si dohodnite si bezplatnú konzultáciu ohľadom vášho projektu priamo na telefónne číslo +421 911 613 911 alebo vyplnením formulára.

Kontaktný formulár